Pamiatky

Vlkolínec

VlkolínecNachádza sa v pohorí Veľká Fatra, v nadmorskej výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo len kúsok od Apartmánov Hrabovo. Vlkolínec je trvalo obývaná obec, v súčasnosti s 29 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov. V roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex, kde akoby zastal čas, a ktorý ponúka možnosť uvidieť tradičné horské osídlenie a tradičný spôsob života na Slovensku v horských podmienkach.

Poplatky pri vstupe do Vlkolínca:
  • Dospelí celoročné vstupné (vstupné počas celého roka): 40,-Sk
  • Deti a dôchodcovia, invalidní občania : 20,-Sk
  • Skupina osôb počet nad 40 - zľava : 20,-Sk
  • Galéria : 10,-Sk
  • Poplatok foto : 20,-Sk
  • Poplatok video : 50,-Sk
  • Parkovné osobné auto / 1 hod : 20,-Sk
  • Sprievodca služba / 1 hod : 150,-Sk
  • Tlmočenie (objednávka), odborný sprievodca / 1 hod : 300,-Sk
VlkolínecPre návštevníkov Vlkolínca sú poskytované nasledovné služby:
  • prehliadka expozície bývania v múzeu Roľnícky dom
  • informačné centrum Vlkolínec, predaj suvenírov
  • v obci je predajňa s občerstvením a ubytovacou kapacitou počas celého roku
  • na požiadanie prehliadka kostola Navštívenia Panny Márie vo Vlkolínci, v prípade záujmu si môžete prezrieť kostol (pán Anton Sabucha, dom č.9028)
  • stála hasičská expozícia
  • detský sad
  • Galéria ľudového umenia (otvorená od 1. mája do 30. septembra)

Mesto Ružomberok

RužomberokRužomberok centrum dolného Liptova, leží na sútoku Váhu a Revúcej v západnej časti Liptovskej kotliny na rozhraní významných slovenských pohorí - Veľkej Fatry , Chočských vrchov a Nízkych Tatier. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233, mestské výsady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1318.
V roku 1340 kráľ Karol Róbert výsady mestu potvrdil a rozšíril. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v ktorom sa vytvorili sady, tzv. ulice mesta Biely Potok, Černová, Vlkolínec a Villa Ludrová.
Sľubný rozvoj kráľovského mesta zastavil v roku 1390 kráľ Žigmund, ktorý dal Ružomberok do majetku Likavskému panstvu. Tu sa začínajú stáročiami sa tiahnúce spory medzi mestom Ružomberok a Likavským panstvom.
I napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum.
Dnes má mesto ambíciu profilovať sa ako centrum turizmu,

Mesto Ružomberok je bohaté na národné i kultúrne pamiatky. Samostatná centrálna časť mesta je vyhlásená za pamiatkovú zónu.

Liptovské múzeum

Liptovské múzeum RužomberokNachádza sa tu stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom). Verejnosti sú prístupné stále expozície prírody, archeológie, histórie, etnografie, papiernictva na Slovensku a expozícia o živote a diele Andreja Hlinku. Všetky sú umiestnené v hlavnej budove múzea.

Fotografie boli poskytnuté Liptovským Múzeom Ružomberok

Otváracie hodiny

Obdobie PO-PIA SO-NE
január 8.00-16.00 vopred ohlásené skupiny
február - jún
8.00-16.00 13.00-16.00
júl - august
8.00-17.00
10.00-16.00
september 8.00-16.00 13.00-16.00
október 8.00-17.00 10.00-16.00
november - december
8.00-16.00 vopred ohlásené skupiny

Múzeum liptovskej dediny Pribylina

Múzeum liptovskej dedinyJe súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.Ide o stavby zo zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara a z niektorých obcí horného a dolného Liptova. Nachádza sa tu 11 drevených domov, hospodárske objekty, kováčska vyhňa a dve pôsobivé murované stavby - kópia ranogotického kostola z Liptovskej Mary a goticko-renesančný kostol z Parížoviec. V súčasnosti je pre návštevníkov sprístupnených väčšina zariadených objektov. V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrno-zábavné podujatia, pri­bližujúce zvyky a spôsob života v regióne Liptov. Je tu možnosť jazdy na koňoch.

Fotografie boli poskytnuté Liptovským Múzeom Ružomberok


Obdobie PO-NE
01.01.-30.04. 9.00-15.30 posledný vstup: 14.30
01.05.-30.06. 9.00-16.30 posledný vstup: 15.30
01.07.-31.08. 9.00-19.30 posledný vstup: 18.30
01.09.-15.09. 9.00-17.00 posledný vstup: 16.00
16.09.-31.10. 9.00-16.00 posledný vstup: 15.00
01.11.-31.12. 9.00-15.30 posledný vstup: 14.30

Hrad Likava

Hrad LikavaZrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu. Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho vybudovať pravdepodobne zvolenský župan magister Donč. Hrad je čiastočne konzervovaný a pre verejnosť prístupný počas letnej sezóny.
Na hrade je expozícia v Huňadyho veži, ktorá pozostáva z panelov s bohatým ilustračným materiálom a sprievodným textom, ktorého relatívne veľký rozsah má za cieľ uspokojiť náročnejších návštevníkov, vyhľadávajúcich čo možno najviac informácií o histórii hradu. Fotografická dokumentácia hradu za obdobie posledných troch desaťročí, reprodukcie dobových rytín, drevorytov, kresieb a malieb, kreslená dokumentácia archeologických nálezov a stavebných prvkov a detailov , fotografie trojrozmerných exponátov získaných archeologickým výskumom hradu alebo pochádzajúcich z historických zbierok Liptovského múzea plasticky sprítomňujú dobu, ľudí a život Likavského hradu v priebehu štyroch storočí jeho existencie.

Fotografie boli poskytnuté Liptovským Múzeom Ružomberok



Obdobie PO-NE
13.6. - 30.6. 10.00 - 16.00
1.7. - 31.8. 9.00 - 17.00

Oravský hrad

Oravský podzámokZachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský Podzámok vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu.
Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 - 1968.
Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.

Fotografie boli poskytnuté Design d15

Na hrade je možné zhliadnuť nasledovné expozície:
  • Prírodovedná expozícia je rozdelená na dve časti - Fauna a flóra Roháčov a Oravská priehrada.
  • Archeologická expozícia sa venuje pravekej minulosti osídlenia Oravy
  • Etnografická expozícia má názov Rok na dedine a prezentuje oravské obce.
  • Historická expozícia je tvorená pôvodným zariadením hradu a jeho stavbou.
Poplatky:
  • Vstupné - deti do 6 rokov -zdarma
  • deti nad 6 rokov,študenti, dôchod., ZŤP - 80 Sk
  • dospelí- 140 Sk
  • fotoaparát - 50 Sk
  • kamera - 100 Sk
Obdobie PO-NE
1. 6. - 30. 6. 8.30 - 17.30 hod
1. 7. - 31. 8. 8.30 - 18.00 hod
1. 9. - 30. 9. 8.30 - 17.00 hod
1. 10. - 31. 10. 8.30 - 16.00 hod
1.11. - 23.12. 10.00 - 15.00 hod
24.12. - 26.12. ZATVORENÉ
27.12. - 30.12. 10.00 - 15.00 hod
31.12. - 1. 1. ZATVORENÉ
2008 - 30. 3. 2008 10.00 - 15.00 hod