Pamiatky
Vlkolínec
Nachádza sa v pohorí Veľká Fatra, v nadmorskej výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo len kúsok od Apartmánov Hrabovo. Vlkolínec je trvalo obývaná obec, v súčasnosti s 29 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov. V roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex, kde akoby zastal čas, a ktorý ponúka možnosť uvidieť tradičné horské osídlenie a tradičný spôsob života na Slovensku v horských podmienkach.
Poplatky pri vstupe do Vlkolínca:
- Dospelí celoročné vstupné (vstupné počas celého roka): 40,-Sk
- Deti a dôchodcovia, invalidní občania : 20,-Sk
- Skupina osôb počet nad 40 - zľava : 20,-Sk
- Galéria : 10,-Sk
- Poplatok foto : 20,-Sk
- Poplatok video : 50,-Sk
- Parkovné osobné auto / 1 hod : 20,-Sk
- Sprievodca služba / 1 hod : 150,-Sk
- Tlmočenie (objednávka), odborný sprievodca / 1 hod : 300,-Sk
Pre návštevníkov Vlkolínca sú poskytované nasledovné služby:
- prehliadka expozície bývania v múzeu Roľnícky dom
- informačné centrum Vlkolínec, predaj suvenírov
- v obci je predajňa s občerstvením a ubytovacou kapacitou počas celého roku
- na požiadanie prehliadka kostola Navštívenia Panny Márie vo Vlkolínci, v prípade záujmu si môžete prezrieť kostol (pán Anton Sabucha, dom č.9028)
- stála hasičská expozícia
- detský sad
- Galéria ľudového umenia (otvorená od 1. mája do 30. septembra)
Mesto Ružomberok
Ružomberok centrum dolného Liptova, leží na sútoku Váhu a Revúcej v západnej časti Liptovskej kotliny na rozhraní významných slovenských pohorí - Veľkej Fatry , Chočských vrchov a Nízkych Tatier. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233, mestské výsady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1318.
V roku 1340 kráľ Karol Róbert výsady mestu potvrdil a rozšíril. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v ktorom sa vytvorili sady, tzv. ulice mesta Biely Potok, Černová, Vlkolínec a Villa Ludrová.
Sľubný rozvoj kráľovského mesta zastavil v roku 1390 kráľ Žigmund, ktorý dal Ružomberok do majetku Likavskému panstvu. Tu sa začínajú stáročiami sa tiahnúce spory medzi mestom Ružomberok a Likavským panstvom.
I napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum.
Dnes má mesto ambíciu profilovať sa ako centrum turizmu,
Mesto Ružomberok je bohaté na národné i kultúrne pamiatky. Samostatná centrálna časť mesta je vyhlásená za pamiatkovú zónu.
Liptovské múzeum
Nachádza sa tu stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom). Verejnosti sú prístupné stále expozície prírody, archeológie, histórie, etnografie, papiernictva na Slovensku a expozícia o živote a diele Andreja Hlinku. Všetky sú umiestnené v hlavnej budove múzea.
Fotografie boli poskytnuté Liptovským Múzeom Ružomberok
Otváracie hodiny
| Obdobie | PO-PIA | SO-NE |
|---|---|---|
| január | 8.00-16.00 | vopred ohlásené skupiny |
| február - jún |
8.00-16.00 | 13.00-16.00 |
| júl - august |
8.00-17.00 |
10.00-16.00 |
| september | 8.00-16.00 | 13.00-16.00 |
| október | 8.00-17.00 | 10.00-16.00 |
| november - december |
8.00-16.00 | vopred ohlásené skupiny |
Múzeum liptovskej dediny Pribylina
Je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.Ide o stavby zo zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara a z niektorých obcí horného a dolného Liptova. Nachádza sa tu 11 drevených domov, hospodárske objekty, kováčska vyhňa a dve pôsobivé murované stavby - kópia ranogotického kostola z Liptovskej Mary a goticko-renesančný kostol z Parížoviec. V súčasnosti je pre návštevníkov sprístupnených väčšina zariadených objektov. V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrno-zábavné podujatia, približujúce zvyky a spôsob života v regióne Liptov. Je tu možnosť jazdy na koňoch.
Fotografie boli poskytnuté Liptovským Múzeom Ružomberok
| Obdobie | PO-NE |
|---|---|
| 01.01.-30.04. | 9.00-15.30 posledný vstup: 14.30 |
| 01.05.-30.06. | 9.00-16.30 posledný vstup: 15.30 |
| 01.07.-31.08. | 9.00-19.30 posledný vstup: 18.30 |
| 01.09.-15.09. | 9.00-17.00 posledný vstup: 16.00 |
| 16.09.-31.10. | 9.00-16.00 posledný vstup: 15.00 |
| 01.11.-31.12. | 9.00-15.30 posledný vstup: 14.30 |
Hrad Likava
Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu. Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho vybudovať pravdepodobne zvolenský župan magister Donč. Hrad je čiastočne konzervovaný a pre verejnosť prístupný počas letnej sezóny.
Na hrade je expozícia v Huňadyho veži, ktorá pozostáva z panelov s bohatým ilustračným materiálom a sprievodným textom, ktorého relatívne veľký rozsah má za cieľ uspokojiť náročnejších návštevníkov, vyhľadávajúcich čo možno najviac informácií o histórii hradu. Fotografická dokumentácia hradu za obdobie posledných troch desaťročí, reprodukcie dobových rytín, drevorytov, kresieb a malieb, kreslená dokumentácia archeologických nálezov a stavebných prvkov a detailov , fotografie trojrozmerných exponátov získaných archeologickým výskumom hradu alebo pochádzajúcich z historických zbierok Liptovského múzea plasticky sprítomňujú dobu, ľudí a život Likavského hradu v priebehu štyroch storočí jeho existencie.
Fotografie boli poskytnuté Liptovským Múzeom Ružomberok
| Obdobie | PO-NE |
|---|---|
| 13.6. - 30.6. | 10.00 - 16.00 |
| 1.7. - 31.8. | 9.00 - 17.00 |
Oravský hrad
Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský Podzámok vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu.
Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 - 1968.
Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.
Fotografie boli poskytnuté Design d15
Na hrade je možné zhliadnuť nasledovné expozície:
- Prírodovedná expozícia je rozdelená na dve časti - Fauna a flóra Roháčov a Oravská priehrada.
- Archeologická expozícia sa venuje pravekej minulosti osídlenia Oravy
- Etnografická expozícia má názov Rok na dedine a prezentuje oravské obce.
- Historická expozícia je tvorená pôvodným zariadením hradu a jeho stavbou.
Poplatky:
- Vstupné - deti do 6 rokov -zdarma
- deti nad 6 rokov,študenti, dôchod., ZŤP - 80 Sk
- dospelí- 140 Sk
- fotoaparát - 50 Sk
- kamera - 100 Sk
| Obdobie | PO-NE |
|---|---|
| 1. 6. - 30. 6. | 8.30 - 17.30 hod |
| 1. 7. - 31. 8. | 8.30 - 18.00 hod |
| 1. 9. - 30. 9. | 8.30 - 17.00 hod |
| 1. 10. - 31. 10. | 8.30 - 16.00 hod |
| 1.11. - 23.12. | 10.00 - 15.00 hod |
| 24.12. - 26.12. | ZATVORENÉ |
| 27.12. - 30.12. | 10.00 - 15.00 hod |
| 31.12. - 1. 1. | ZATVORENÉ |
| 2008 - 30. 3. 2008 | 10.00 - 15.00 hod |


