Turistika
Veľká Fatra
Národný park Veľká Fatra sa nachádza na území Liptova, Oravy, Turca a Horehronia, roku 1973 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 40 371 ha a ochranné pásmo 26 132 ha. Na východe Veľkú Fatru ohraničujú Nízke Tatry, Liptovská kotlina a Chočské vrchy, na severe Oravská vrchovina a Malá Fatra, na západe Turčianska kotlina, na juhu Kremnické vrchy a Starohorské vrchy. Jej najvyšší vrch je Ostredok (1592 m) a priemerná výška je 900 m.
Výlet na Čebrať
Nádherný vyhliadkový
vrch priamo nad mestom Ružomberok. Má dva vrcholy - Predný
Čebrať (945 m n.m.) a Čebrať (1054 m n.m.). Známejším
a hojne navštevovaným je Predný Čebrať, ktorý
má z väčšej časti obnažený vrchol a je z neho
nádherný výhľad na západ, juh aj východ.
Mesto Ružomberok máte ako na dlani.
Turistický chodník na Predný Čebrať, ktorý nesie meno nestora slovenskej turistiky a ružomberského činovníka Zdenka Hochmutha začína na jeho upätí na Silbigerovej ulici v blízkosti Kuskovej vily.
Výstup na vrchol Predného Čebraťa trvá približne 1 hodinu a 40 minút a vo vrchnej tretine je niekoľko pekných vyhliadkových bodov. V záverečnej fáze sa kvôli strmému terénu chodník kľukatí a je tak schodný aj pre menej zdatných turistov. Vrcholová partia bola v minulosti poznačená rozsiahlym požiarom, ale aj tu sa môžeme presvedčiť o ohromnej sile prírody. Krásne mladé porasty smrekovca opadavého (Larix decidua) sú úžasne dopĺňané preletmi dravcov i výskytom vidlochvosta ovocného (Iphiclides podalirius), ktorý patrí k najkrajším u nás žijúcim denným motýľom.
Malinô Brdo - Vlkolínec
Komplex našich apartmánových domov je ideálnym miestom na výlety a túry do Veľkej Fatry. Priamo z Hrabova sa môžete na Malinô Brdo dostať hneď niekoľkými spôsobmi. Určite najjednoduchším je nechať sa odviesť kabínkovou lanovkou. Je to určite krásny zážitok, ale pokiaľ predsa len holdujete viac pohybu, odporúčame pešiu túru.
V
letnom období sa dá na výstup využiť aj
zjazdová trať vedúca západnou stranou. Rovnako
týmto smerom, ale v lesnom prostredí, sa môžete
na Malinô Brdo dostať aj cez chatkovú oblasť Šimúnovo.
Obe trasy vychádzajú popod Májekovu chatu do
centra lyžiarskeho strediska Skipark Ružomberok. Odtiaľ je to na
vrch Malina Brda (1209 m n.m.) zhruba 40 minút stúpania
kolmo na vrstevnice až ku vrcholovej stanici sedačkovej lanovky.
Výhľad z tohto miesta pozná určite veľmi dobre každý
lyžiar. Stojí to zato aj v lete!
Na Malinô Brdo je možné sa vydať z Hrabova aj smerom východným. Po krátkom úseku popri rekreačných chatách vás cesta privedie na Kalváriu, odkiaľ máte mesto Ružomberok (centrum, juh a východ) ako na dlani. Prechádzka na Kalváriu je nenáročná a odporúčame ju každému. Od apartmánov to trvá asi 10 minút. Na tomto mieste sa patrí pripomenúť, že sa jedná o jedinú kalváriu na Liptove, ktorá má 14 zastavení a na konci je kostolík.
Na Kalvárii sa môžete rozhodnúť, či budete pokračovať po asfaltovej ceste, alebo sa vydáte na Malino Brdo po lesnom chodníčku. Cesta trvá približne 1 hodinu.
Keď sa už dostanete na Malinô Brdo, bolo by hriechom nenavštíviť perlu slovenskej histórie - osadu Vlkolínec, zapísanú do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Cesta od údolnej stanice sedačkovej lanovky trvá približne 40 minút.
Chočské vrchy
Nevysoké pohorie na severe Liptova, ktoré ponúka bohaté možnosti na turistiku a skrýva nádherné doliny. Jeho dominantou je do diaľky sa týčiaci Veľký Choč.
Pohorie sa vyznačuje vysokou lesnatosťou a pestrosťou fauny a flóry.
Zachovali sa aj praveké boriny a lesy charakteru pralesa. Zachovali sa
tu pozostatky pravekého jaskynného človeka, keltského a slovanského osídlenia, ruiny stredovekých hradov i tradičná architektúra.
Odporúčame navštíviť Prosiecku a Kvačiansku dolinu a pre zdatnejších výstup na Veľký Choč, z ktorého je pri dobrej viditeľnosti nádherný výhľad na celé severné Slovensko a časť Poľska.
Veľký Choč
Veľký
Choč patrí do skupiny Chočské vrchy, ktoré sú
typické tým, že nevytvárajú hrebeň, ale
jednotlivé masívy. Z geologického hľadiska sú
to vlastne kopy vápenca a tomu zodpovedá aj flóra,
ktorá sa tam nachádza. Veľký Choč je v tomto
pohorí dominantným vrcholom, veď prevyšuje ostatné
vrchy minimálne o 400 až 600 výškových metrov.
Jeho výška 1611 m n.m. a hôľny charakter jeho vrcholu
ho stavajú do polohy jedného z najvyhľadávanejších
vyhliadkových vrchov na Slovensku.
Výstup na Veľký Choč patrí k náročnejším turistickým počinom, ale odmena v prípade priaznivého počasia je naozaj "sladká"! Na Veľký Choč vedie niekoľko turistických chodníkov. Azda najrýchlejšou je trasa z Valaskej Dubovej. Je síce náročná, ale približne za 2 hodiny sa vám naskytne výnimočný pohľad. Na ceste späť odporúčame zo Strednej poľany pokračovať po červenej značke cez Likavský hrad späť do Ružomberka.
Prosiecka
a Kvačianska dolina
Chočské vrchy sú pohorím, ktoré v sebe ukrýva azda 2 najkrajšie doliny kaňonovitého charakteru na Slovensku - Prosiecku a Kvačiansku dolinu. Oba tieto skvosty našej prírody môžete uzrieť počas približne 6 hodín trvajúcej okružnej túry.
Prosiecka dolina pretína vápencové Chočské vrchy od severu na juh. Vyúsťuje v blízkosti podhorskej dedinky Prosiek a začína na horských lúkách Svoradu. Na dĺžke 3,5 km je tu sústredené veľké množstvo prírodných krás: vysoké skalné steny, veže neobvyklých tvarov, zaujímavá horská fauna a flóra, vodopády a bohaté druhy lesných porastov. Patrí medzi najnavštevovanejšie doliny Slovenska. Je vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu a vedie ňou náučný chodník z Prosieka cez Svorad, Veľké Borové a kaňon Borovianky do Kvačianskej doliny.
Kvačianska
dolina spolu s Prosieckou dolinou tvorí dvojicu krásnych
a veľmi navštevovaných dolín v masíve
Chočských vrchov. Svahy doliny sú okrem brál a
skalných stien pokryté lesmi, ktoré pre svoju
nedostupnosť neboli nikdy intenzívnejšie hospodársky
využívané. Pre svoju zachovalosť a jedinečnosť bola
aj Kvačianska dolina vyhlásená roku 1967 za Národnú
prírodnú rezerváciu.
Miesto OBLAZY je známe
vďaka mlynom.
Zo sútoku troch potokov Borovianky, Ráztočianky a
Hutianky vzniká rieka Kvačianka, ktorá tu má
dostatočný prietok vody. Zachované sú dva z
pôvodných troch mlynov.
Nízke Tatry
Pohorie Nízke Tatry sa tiahne v dĺžke 80 km smerom zo západu na východ medzi malebnými údoliami Váhu a Hrona. Hlavný hrebeň dosahuje tromi vrholmi výšku vyše 2000 m. Najvyššie vrcholy Ďumbier (2043 m), (2024 m), Dereše (2004 m), Chabenec (1955 m) a Kráľova hoľa (1948 m) sú jedinečnými výhľadňami na pohoria a údolia Slovenska.
Západné Tatry
Prekrásne pohorie na západ od Vysokých Tatier. Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče a turista tu nájde všetko - mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy, vodopády alebo plesá, malebné doliny kontra vysoké štíty. Na hrebeňovú túru možno nastúpiť z ktorejkoľvek doliny: Suchá, Jalovecká, Bobrovecká, Žiarska, Jamnícka, či Račkova alebo miest a obcí Zuberec, Suchá Hora, Žiar alebo Pribylina.